Tento web používa súbory cookies. Prehliadaním webu vyjadrujete súhlas s ich používaním. Viac informácií

+421 907 922 064

História obce

Je to jedna z veľmi starých obci Spiša. Veď v jej blízkom okolí bolo pomerne husté praveké osídlenie veľké­ho významu. Akiste preto sa Letanovce dostávajú, zdá sa, že už v 12. storočí, medzi obce patriace k hradnému panstvu Spiš. Pozornosť sa na Letanovce obrátila po odchode Tatárov z toho dôvodu, že skaly v ich chotári pomohli zachrániť pred Tatármi značnú časť obyvateľstva Spiša. Preto, keď kráľ Belo IV. dával do poriad­ku pozemkové vlastníctvo na Spiši, daro­val Cirkví, teda konkrétne spišskému pre­poštovi a kostolu sv. Martina na Spiši via­ceré územia, medzi nimi nedostavaný Marcelov hrad (Zelená hora a obce Letanovce a Arnutovce. Stalo sa to 7. októbra 1250. To je aj najstaršia zmien­ka o Letanovciach, ktorá sa zachovala na pergamene a ňou Letanovce vstupujú do histórie. Odvtedy sa Letanovce často spomínajú, obyčajne v súvislosti s majet­kovými transakciami alebo spormi. Tá istá listina bola potvrdená ešte v rokoch 1269, 1278 i 1279. Prečo bolo treba ťoľkorát prehlásiť kráľovskú listinu z roku 1250 za platnú? Pretože v tomto období sa vytvárali spišské mestá, založené na základe výsad nemeckých hostí. Susedným mestom Letanoviec boli Hrabušice, ktoré po stáročia zazerali na letanovský chotár. Susedmi Letanoviec boli aj kopijnícke obce, ktoré sa tiež dotvárali. V susedstve bolo aj pomerne veľké Štiavnické opátstvo cistercitov. Bohatstvo lesov a chotára by sa každému boli hodili. V roku 1281 nastáva vo vlast­níctve Letanoviec zmena, ktorá potom ostala v platnosti niekoľko storočí. Spišský prepošt Mutimír daroval polovicu dôchodkov z Letanoviec a Arnutoviec Spišskej kapitule. Tak sa o vlastníctvo Letanoviec rozdelili prepošt s kapitulou.

Letanovce kedysi
Letanovce kedysi

Významnou udalosťou pre Letanovce bolo rozhodnutie spišského prepošta zavolať na Kláštorisko kartuziánov, aby si tam postavili kláštor, na pamiatku záchrany Spišiakov pred Tatármi. V súvislosti s tým, daroval spišský prepošt, biskup Jakub, dňa 19. januára 1299 svoju časť Letanoviec kartuziánom, aby mali z čoho žiť. Kartuziáni sa o svoje majetky vzorne starali a zo vzťahu medzi nimi a Letanovcami sa nezachovali žiadne spory. Horšie to však bolo so susedmi. Pomerne rozsiahly letanovský chotár poskytoval možnosti zriaďovania osád rôznym ľuďom. Tak okolo polovice 14. storočia tu vznikla osada Zachmar, potom ďalšia osada Janusova dedina, ktoré si postavili zrejme spišskí kopijníci.V sporoch medzi nimi a kapitulou zvíťazila posledná a čierni užívatelia pozemkov museli ustúpiť. Čoskoro však vznikali o chotár alebo jeho časti aj prudké spory s Hrabušicami a ich pánmi Turzovcami a neskôr Csákyovcami. Tie spory sa tiahli cez stáročia. Spory vznikali aj s ostatnými susednými dedinami a neraz ich sprevádzali aj násilnosti. Spory sa zintenzívnili najmä po zániku kláštora na Kláštorisku okolo polovice 16. storočia.

Podrobný vývoj obce je na základe prameňov ťažké rekonštruovať. Vieme však, že v roku 1603 mali Letanovce 24 domov. Vzhľadom na okolité obce, ktoré mávali väčšinou len do 15 domov, to bolo veľa. V tej dobe však vzniklo aj Bočkajovo povstanie, ktoré bolo silne namierené proti katolíckej cirkvi. Bočkajovci preto v roku 1604 nevyplienili len Spišskú Kapitulu, ale aj jej obce, medzi nimi Letanovce. Po vyplienení ich vypálili. V roku 1605 obec vykazuje len 4 celé domy, 17 bolo zhorených. Čiastočne alebo úplne vypálené boli aj obce Spišský Štvrtok, Arnutovce, lliašovce, Smižany, Dravce, Uloža a iné. K tomu ešte neustále pokračovali spory o časti chotára s Hrabušicami, ktoré sa skončili dohodou len v roku 1 759. Aj ďalšie roky 17. storočia znamenali pre obyvateľstvo mnoho utrpenia. Až v 18. storočí sa obec začína zotavovať. Má okolo 24 sedliackych gruntov, tvorených celou alebo polovičnou usadlosťou, pomerne menší počet želiarov. Majitelia si zriaďujú majer, je tu mlyn a pivovar. Obyvatelia okrem prác v lesoch sa živia hlavne poľnohospodárstvom a známa bola aj výrobňa ľanového oleja. V roku 1870 mala obec 737 obyvateľov. Ich počet však začal klesať, pretože mnohí sa vysťahovali do Ameriky. Takže až koncom storočia sa ich počet priblížil k 700. V roku 1921 tu bolo 155 domov so 731 obyvateľmi. Počet obyvateľov však začal stúpať, v roku 1948 ich už bolo 1092, neskôr takmer 1 500.

Ústrednou budovou každej slovenskej dediny je kostol. Letanovský bol postavený ešte v období románskom okolo polovice 13. storočia. V 14. storočí bol zväčšený a v 18. storočí zbarokizovaný. Zo starších epoch sa zachovalo len niekoľko detailov, barokový a gotický portál. Interiér je zariadený moderne, ale zachovali sa barokové obrazy i krucifix z 18. storočia. Prepoštstvo, neskôr biskupstvo i kapitula, v nemalej miere ovplyvňovali aj kulúrnu úroveň obce. A to nielen starostlivosťou o školu, ale aj tým, že mnohým nadaným obyvaterľom umožnili ďalšie štúdiá. Preto z Letanoviec vyšlo viac kultúrnych osobností, najmä kňazov. Spomeňme len napr. spisovateľa historických románov, básnika i skladateľa duchovných piesní Jozefa Cehuľu, školského brata profesora Jozefa Alojza Vronča, významného pedagóga, metodika, historika a spisovateľa. Tu sa tiež narodil historik Emil Jurkovich. Všetci sa radi priznávali k rodnej obci a mnohí z nich odpočívajú aj na tunajšom cintoríne.

Genéza názvu obce

Odvodený od slova leten vo význame "priestor dôvery", miesto, ktorému možno dôverovať hlavne v čase nebezpečenstva ako miestu ochrany. Názov zrejme motivovaný miestom chráneným skalami, kde sa podľa tradície pred Tatármi ukrývali obyvatelia blízkej obce. Výklad má oporu v historických záznamoch obce v podobe názvov Lapis Refugii (1291), Locus Refugii seu Letenkew, Letonkew (1319) vo voľnom preklade skalné miesto, kde sa ľudia z okolia ukrývali pred hrozbou nebezpečenstva. Na začiatku 14. stor. v priestore skaly útočiska vznikol kláštor, ktorého úlohou iste bolo v čase nebezpečenstva poskytovať ochranu a zachovať kresťanské obrady na území obsadenom tatárskym vojskom. Živým svedectvom o existencii kláštora je pri obci miestny názov Kláštorisko. V prepise paralelné záznamy z roku 1319 Letenkew a Letonkew, v prepise Letenkő a Letankő naznačujú, že v stredoveku skala útočiska i obec mali dva názvy. Letenkő čiže z maďar. -kő kameň, skala v spojení s domácim Leten odvodené od slova leten dôverný a Letankő, čiže z maďar. -kő v spojení s domácim Letan utvoreným zo slova letanie (z lat. letania i litania) pobožnosť s prosbami o záchranu, o pomoc Božích bytostí. Zaužíval sa názov utvorený od Letan- s príponou -ovce v podobe Letanovce.

  • 1250 - Lethon
  • 1280 - Letun
  • 1299 - Lapis Refugii
  • 1307 - Lapis Leton, Letong
  • 1319 - Locus Refugii seu Letenkew, Letonkew
  • 1773 - Letanowcze (slovensky)
  • 1786 - Letanowce, maďarsky: Letánfalu, Letánfalva, nemecky: Lettensdorf
  • dnes - Letanovce

Zdroje: Kláštorisko - skala útočišťa - Letanovce, Michal Slivka
Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, Autorský kolektív
Kultúra slova, 2011, roč. 45, č. 6
Foto: Maroš Madačov